O hlboko negatívnom indexe výrobných cien (PPI) sa zvykne hovoriť aj ako o prejave prebytočnej kapacity v ekonomike, konkrétne v priemysle. A to vtom zmysle, že výroba finálnych statkov nedokáže absorbovať všetky vstupy a tlačí tak ich ceny nadol. Spomína sa to predovšetkým v súvislosti s Čínou.
Dnes vyšli štatistiky PPI za Nemecko, ktoré ukázali 33. mesiac medziročného poklesu za sebou a ich súčasná úroveň -3,1 % medziročne predstavuje najhlbší pokles od roku 2009. Pozrel som sa na podrobné štatistiky, či teda existujú náznaky prebytočnej kapacity v nemeckej ekonomike, alebo či to je o poklese cien vstupov.
Vývoj medziročnej zmeny PPI pre Nemecko (zdroj: @Schuldensuehner)
Keď sa pozrieme na jednotlivé skupiny produktov, tak je pekne vidno, že takmer všetky, pri ktorých bol zaznamenaný pokles, súvisia s komoditami, pri ktorých súčasný vývoj môžeme len ťažko označiť ako dôsledok nadmerných kapacít:
Táto tabuľka však nehovorí o váhach jednotlivých skupín, pozrime sa teda na päť najvyšších a päť najnižších príspevkov k poklesu PPI (t.j. po prenásobení váhami):
Z tejto tabuľky už jednoznačne vidíme, že na poklese o 3,1 % sa podieľajú predovšetkým ceny komodít a produkty, pri ktorých sú komodity priamymi vstupmi. Keď spočítame príspevok všetkých týchto skupín, tak nám vyjde presne 3,1 %. To znamená, že sú výhradne zodpovedné za pokles. Súčet ostatných je okolo nuly. Túto nulu môžeme interpretovať tak, že dopyt nie je bohvieaký, ale o nejakej mimoriadnej prebytočnej kapacite sa nedá hovoriť.
Po týchto výsledkoch sa nabudúce pozriem aj na Čínu (keď budú zverejnené nové čísla a pokiaľ budú v dostatočnom detaile). Tam výrobné ceny klesajú medziročne o 3,4 %, čo je len o niečo viac ako v Nemecku. A teda ani tam to s prebytočnými kapacitami nemusí byť tak horúce (je však pravda, že pokles cien kovov môžeme zvaliť na Čínu, kým Nemecko je v tom nevinne).
